Posledná vlna internetu

Internet sa čoraz viac rozširuje, ale stále sa nemôže porovnávať s televíziou, ktorú používajú prakticky všetci. Poslednou prekážkou nie sú nedostatočne naťahané káble, nízka kapacita, či vysoká cena. Je to ľudská lenivosť. A keďže ľudia sa nezmenia, bude sa musieť zmeniť internet.

Rozrastanie internetu možno zjednodušene zhrnúť do niekoľkých vĺn. Každá priniesla nový typ používateľov, ktorým nové technlógie umožnili ich obľúbenú formu komunikácie. Nováčikovia zakaždým prevalcovali domorodé obyvateľstvo internetu, a priniesli svoju vlastnú kultúru. Staré elity spočiatku hundrali, že internet už nie je tým, čím býval za starých zlatých čias; neskôr sa však naučili v novej kultúre prežiť a užívať si ju.

Armádni generáli asi krútili hlavami pri pohľade, ako sa z úžasného vojenského projektu stáva hračka v rukách vedátorov. Na sieťach projektovaných, aby prežili zemetrasenie a atómovú vojnu, sa začali šíriť dizertačné práce o živote chrústa. Namiesto utajovania a klasifikácie prísne tajných informácií vznikajú katalógy, vyhľadávače, world wide web. Internet sa mení na celosvetovú knižnicu, na ktorej vraj raz každý nájde všetko. Je to predsa len otázka času, než každú informáciu niekto napíše na web.

Potom prišli biznismeni. Možno si neboli celkom istí, ktorým tlačidlom sa zapína ich počítač, ale cieľ mali jasný – vložiť reklamu do každého existujúceho sieťového protokolu začínajúc od www. Prečo šíriť informácie zadarmo, keď namiesto toho môžete šíriť napríklad reklamu na knihu obsahujúcu tieto informácie? Prví biznismeni boli ešte džentlmeni v kravatách; po nich sa však dovalila neodbytná chamraď rozosielajúca e-maily o Viagre.

Nech sa to vedátorom akokoľvek nepáčilo, na strane biznismenov stáli peniaze. Ich model fungoval, a mohli si dovoliť zaplatiť ľudí, ktorí pre nich neúnavne vytvárali nové stránky a zostavovali zoznamy e-mailových adries. Po čase sa ukázalo, že reklama na webovej stránke môže byť rovnako účinná ako tá papierová, a tak väčšina biznismenov opustila rané agresívne techniky a začala ponúkať zábavu, či dokonca užitočné informácie. A pritiahli na web aj svojich zákazníkov. Vďaka rastúcej popularite sa internet stal lacnejším, a nakoniec aj rýchlejším. Aj vedátori museli uznať, že je pre nich výhodné môcť si zaviesť internet až do domu, prečítať si na webe čerstvé noviny, kúpiť si nejaké vedecké publikácie, prípadne predávať vlastné.

Potom prišli blogeri. O komerčné médiá nemali záujem; nechceli si nechať masírovať mozog korporátnymi produktmi, chceli vyjadriť vlastný názor. Vďaka redakčným a diskusným systémom už webový priestor nepatril iba zasvätencom tetragrammatona HTML; na posvätnú pôdu vtrhli hordy barbarov. Najprv ten priestor preskúmali amatérski novinári. Potom sa najmodernejšie technológie ocitli v rukách pologramotných jedincov, píšucich o to rýchlejšie, čím nižším sa zdal ich inteligenčný a emocionálny kvocient. Internet sa stal stokou, žumpou plnou vulgarizmov, kde sa nikto neunúva čítať, čo napísali druhí. A nadšení noví používatelia e-mailu preposielajú na všetky strany reťazové maily a fámy.

Vlna blogerov priniesla slobodu slova – už máme nielen právo povedať, čo chceme, ale máme aj lacné a účinné prostriedky, ako svoj názor sprístupniť miliónom ľudí. Masmédiá strácajú monopol na informácie; je počuť aj hlasy menšín, hlasy nepríjemné vládam a korporáciám. Väčšina môže samozrejme viac kričať, ale existencia milióna stránok vyjadrujúcich jeden názor nebráni jednej stránke vyjadriť názor opačný – už netrpíme nedostatkom publikačného priestoru. Na druhej strane je nevyhnutné všetky diskusie moderovať, mazať spamy a vulgarizmy; moderátori musia plátať to, čo u mnohých zanedbala rodičovská výchova.

Aká teda bude nasledujúca vlna? Jej prvé stopy už sú tu. Sú to videoblogy, z ktorých väčšina sa príliš nelíši od klasických textových blogov, ale nájdu sa medzi nimi aj dlhšie a kvalitné videá. Sú tu stránky zaoberajúce sa zbieraním a vysielaním takýchto videí. Ale to je zatiaľ iba blog rozšírený o zvukovú a obrazovú dimenziu. Chýba tomu ten posledný krok; nová technológia, ktorá bude na prvý pohľad vyzerať triviálne, ale vyvolá obrovskú kultúrnu zmenu. Technológia, ktorá vyjde v ústrety tej poslednej veľkej skupine mimo internetu.

Štatistiky webmajstrov hovoria, že väčšina návštevníkov internetu sa správa pasívne. Spomedzi desiatich ľudí, ktorí pravidelne prídu na vašu webovú stránku sa iba jeden zapojí do diskusie. A spomedzi desiatich pravidelných diskutérov by iba jeden bol ochotný napísať vlastný článok. Skúsme túto škálu rozšíriť opačným smerom... čo ak na jedného návštevníka webovej stránky pripadá desať takých, ktorí by aj boli ochotní prísť, ale... čo? Nechce sa im čítať? Nechce sa im klikať na linky? Čo je to, čo musí niekto iný urobiť za nich, aby prišli? Predpokladám, že prídu vtedy, keď sa od nich nebude očakávať nič iné ako pasívne sedenie a nehybné pozeranie na obrazovku. Pretože to je presne to, čo im ponúka televízia.

Firma, ktorá prinesie správny produkt pre takéhoto konzumenta, rozprávkovo zarobí. Ale musí to byť presne to, čo on chce. Jednoduchá krabica. Žiadna klávesnica, žiadne adresy, žiadne klikanie. Diaľkový ovládač. Červené tlačidlo, ktoré krabicu zapína a vypína. Dve šípky, ktoré zvyšujú a znižujú hlasitosť. A niekoľko tlačidiel na výber kanálov. Po zasunutí kábla do internetovej zásuvky sa prístroj automaticky napojí na výrobcov web a načíta si zoznam kanálov.

Jednotlivé kanály budú vlastne série videoblogov; zoradené tak, aby tvorili jedno nepretržité vysielacie pásmo. Niektoré kanály budú možno vysielať iba časť dňa, alebo budú vysielanie opakovať. Redakcia kanálu bude ručne vyberať videá; možno medzi ne na pár sekúnd vloží hlásateľku, ktorá prichádzajúce video niekoľkými slovami uvedie. Tvorba takéhoto kanálu bude veľmi lacná, najmä ak už máte web typu YouTube, alebo s takýmto webom spolupracujete.

Jednotlivé internetové televízie budú žiť z reklamy. Aby sa tento obchodný model rýchlo naštartoval, je vhodné, aby prístroj posielal výrobcovi štatistiky, koľko ľudí práve pozerá ktorý kanál. Zo získaných peňazí budú môcť redakcie zaplatiť autorom kvalitných videí, čím sa zvýši kvalita ich vysielania. Kvalita internetových televízií bude časom stúpať, kým kvalita klasických televízií bude klesať – stratia mnohých divákov a ich výrobné náklady budú rovnako vysoké. Najlepšie dopadnú tie klasické televízie, ktoré sa prispôsobia trhu a popri klasickom vysielaní začnú vysielať aj cez internet... a postupne sa presunú na nový model. Pre výrobcu bude zase pri prenikaní na trh dobré, ak jeho produkt bude prijímať aj klasické televízne vysielanie, aj internetové. Keďže ovládanie bude prakticky rovnaké, mnohí diváci ani nebudú vedieť, v čom je rozdiel; iba že v „novom televízore“ sa dá naladiť omnoho viac kanálov ako v starom.

Až toto príde, dnešní používatelia internetu budú spočiatku hovoriť o úpadku. Dnešný textový internet bude existovať naďalej, akurát ho už takmer nikto nebude používať, lebo tie dôležité veci sa budú odohrávať niekde inde. (Podobne ako príchod www nespôsobil okamžitý zánik protokolov ako bol gopher; akurát ich dnes skoro nikto nepozná, ani nevidí dôvod, prečo by ich mal poznať.) Tí najkonzervatívnejší blogeri zostanú na starom internete a budú sa na opustenom ostrove navzájom poklepkávať po pleciach, že iba oni vedia, čo je to ten skutočný internet, zatiaľ čo tá dnešná mládež ničomu nerozumie.

Tí, ktorí sa zmieria s premenou internetu na televíziu, po čase zistia, že tá nová televízia nie je rovnaká ako stará; podobne ako sa dnešné webové noviny líšia od papierových. Bude podstatne slobodnejšia; na založenie vlastnej stanice nebudete potrebovať miliardy korún a licenciu od štátu; pravdepodobne sa to bude dať urobiť aj zadarmo. A komunikácia s obrazovkou nemusí prebiehať iba jedným smerom. Podobne ako dnes diváci niekedy telefonicky vstupujú do vysielania, nové televízie na podobný účel pravdepodobne využijú webkamery. Možno budeme sledovať aj „reality shows“, ktorých účastníci budú doma pred kamerou. Klasická televízia si už dnes pod sebou píli konár, keď v snahe ušetriť navyká divákov na lacné vysielanie, ktoré im bez problémov dodá aj šikovnejší tím videoblogerov. Myslím, že sa nám to časom začne páčiť. A ak nie, tak po nás príde generácia, ktorej sa to zaručene páčiť bude, pretože s tým bude vyrastať.