Ako sa zbaviť reklamných letákov?

Neznášam reklamné letáky vhadzované do poštových schránok. A neznášam správanie ľudí, ktorí ich roznášajú. Nezamýšľam sa teraz nad tým, aký vplyv na životné prostredie má tlač toľkého zbytočného papiera, ani kto tie náklady v konečnom dôsledku zaplatí. Hnevá ma omnoho prízemnejšia vec; že ma takáto forma reklamy obťažuje. Obťažuje ma, keď musím zo schránky vyhadzovať veci, ktoré som si nikdy neobjednával. Obťažuje ma, keď si niektorí ľudia myslia, že moja prítomnosť vo vlastnom byte znamená ochotu robiť im vrátnika.

Prečo mám vo vchode poštovú schránku a pred vchodom zvonček? Väčšine ľudí je to asi jasné, ale pre tých, ktorým to absolútne nedochádza, by som rád upresnil. Poštová schránka slúži na to, aby som do nej dostával poštu. Tá je v zásade dvojakého druhu. Buď sú to listy a pohľadnice od mojich známych, alebo listy od inštitúcií, s ktorými som v nejakom vzťahu, a oznamujú mi informácie, ktoré sú pre mňa dôležité.

Ak mi do schránky strkáte papieriky, ktoré majú pre mňa nulovú hodnotu, pomýlili ste si miesto. Tým správnym miestom je kontajner na odpadky. Najlepšie by bolo, keby ste použili separovaný kontajner na papier, ale v prípade núdze postačí aj ten klasický zmiešaný. A nemusíte to ani nosiť k nášmu domu; napokon, prečo by som mal ja platiť za odvoz vašich odpadkov? Objednajte si jeden separovaný kontajner priamo pred firmu a hádžte to doňho. Ušetríte čas a námahu, sebe aj mne.

Zvonček pri bráne je určený ľuďom, ktorí chcú hovoriť so mnou osobne. Preto je na ňom napísané moje meno. Zvonia mi tam kamaráti, keď chcú ísť ku mne, alebo ma chcú zavolať von. Ak chcete ísť za niekým iným, nájdite si zvonček s jeho menom. Ak nechcete ísť za nikým konkrétnym, potom nie je dôvod, prečo by ste mali vstupovať dovnútra. Poštár má kľúče; a keby nemal, ochotne by som mu otvoril, keby niesol nejaký list pre mňa alebo niektorého suseda. Ale ak nenosíte poštu, naozaj nevidím dôvod, prečo by ste mali vstupovať k našim poštovým schránkam. Keby náš vchod bol verejným priestranstvom, neboli by na ňom zavreté dvere.

Ak mi vhadzujete do schránky zbytočné papiere, pridávate mi prácu. Namiesto toho, aby som pohľadom letmo overil, že schránka je prázdna, a pokračoval v ceste, musím teraz pohľadať kľúče od schránky, odomknúť, vybrať letáky, rozobrať ich alebo pretriasť, aby som sa ubezpečil, že medzi ich stranami nie je zapadnutý nejaký list alebo taký žltý papierik z pošty, a potom odpad odhodiť a zamknúť schránku. Prečo? Len preto, že vám sa zachcelo niečo mi do schránky vhodiť?

Ľuďom, ktorí dlhší čas neboli doma, preukazujete ďalšiu medvediu službu. Preplnená schránka s trčiacimi papiermi jasne signalizuje okoliu "majiteľ dlhodobo nie je doma". Dobrý signál pre bytových vlamačov, však? Načo robiť prieskum terénu; stačí pozrieť na schránky a všetko je jasné. Bude vás za to niekto brať na zodpovednosť? Sotva.

Zbytočné zvonenie je vždy nevhodné; obzvlášť sa nehodí vtedy, keď si užívam voľný víkendový deň a vylihujem v posteli až do poludnia... alebo kým mi niekto nezazvoní. Potom mi zvedavosť nedá spať; čo ak má niektorý kamarát cestu okolo a chce ma zavolať na nejakú dobrú akciu, alebo len na krátky pokec? Čo ak mi chcú niečo odkázať susedia, ktorí ma cez pracovný deň len zriedkavo zastihnú doma? Ale prinajmenšom v deviatich prípadoch z desiatich je to roznášač reklamy. Takisto ma naštve, keď ma zvonenie vytiahne z vane. Ale aj keby to bolo len pri hraní počítačovej hry, alebo písaní blogu; to predsa neznamená, že keď som doma, mám automaticky pohotovosť pre každého, kto ide okolo našej brány.

Vy, ktorí roznášate letáky, čo vám povedať? Nemyslím si, že ste hlúpi. Nezdá sa mi, že som doteraz napísal niečo, čo by ste vôbec netušili. Myslím si, že si toto všetko dobre uvedomujete. Vy ste akurát neslušní. Viete, aké nepríjemnosti ľuďom spôsobujete, ale napriek tomu ste sa rozhodli pokračovať, pretože si tak môžete zarobiť pár korún.

Rád by som dal jasne najavo, ako mi takéto obťažovanie prekáža. Na schránku som si nalepil nápis: "Prosím nevhadzujte reklamné materiály." Keď porovnám množstvo letákov, ktoré som dostával predtým a potom, asi traja zo štyroch roznášačov tento nápis rešpektujú, jeden zo štyroch naň kašle. Je to lepšie ako predtým, ale rád by som zastavil aj toho štvrtého. A čo zvonček? Ten má plochu dva-tri centimetre štvorcové, tam sotva niečo nalepím, ak má byť pod tým čitateľné aj moje meno. Dal by sa vymyslieť nejaký jednoduchý symbol (cca 1×1cm), ktorý by jasne vyjadroval, že toto je súkromný zvonček určený iba pre súkromné návštevy? Stále si myslím, že tieto veci by mali byť samozrejmé aj bez toho, že by na ne človek špeciálne upozorňoval, ale som ochotný prispôsobiť sa, ak to znamená, že budem mať od letákov navždy pokoj.

Občas sa stretnem s názorom, že roznášanie letákov je práca ako každá iná, že roznášači robia iba to, čo im zamestnávateľ povie, takže sa na nich za to nemožno hnevať. Nesúhlasím. Čo sa stane medzi zamestnávateľom a zamestnancom, to je ich vec; ale čo sa stane medzi zamestnancom a mnou, to už je aj moja vec. Žiadna firma nemá právo dať svojmu zamestnancovi povolenie obťažovať ma. A aj keď to urobí, nič to nemení na fakte, že ma ten zamestnanec obťažuje. Nevidím dôvod, aby som to znášal; so mnou túto pracovnú zmluvu neuzavreli, ja za vyhadzovanie smetí zo schránky a pohotovosť pri zvončeku žiadnu odmenu nedostávam.

Na celej veci je najtrápnejšie to, že keď sa chcem nejako ohradiť, začnem sa sám cítiť hlúpo. Keď ma zvonček práve vytiahol spod sprchy a zo slúchadla sa ozve "roznášame letáky", čo mám povedať? Mám začať neznámemu človeku vysvetľovať, že ma práve vytiahol spod sprchy, že som sa skoro šmykol na kachličkách a teraz je mi zima, pretože som si myslel, že to zvoní niekto, na koho dnes čakám, tak som chcel aspoň bzučiakom otvoriť bránu nech môže ísť ďalej? Alebo mám iba povedať, že si neželám, aby mi zvonil? Neverím, že si to bude nabudúce pamätať; a možno nabudúce bude letáky roznášať niekto iný. A keď nájdem v schránke napriek výraznému nápisu vhodený leták, mám sa telefonicky sťažovať tej firme, alebo priamo obchodnej inšpekcii? Však to znie paranoidne. A ešte zaplatím za telefón. Je to paradox, že neviem ako sa slušne brániť proti neslušnému jednaniu.

Každopádne, toto obťažovanie treba zastaviť, a planým nadávaním sa nič nedosiahne. Vyhlasujem od dnešného dňa nulovú toleranciu voči roznášačom reklám. A vyzývam všetkých, čo to vnímajú podobne, aby sa ku mne pripojili; čím viac nás bude, tým väčší bude mať naše jednanie účinok.

Pravidlo prvé: nikdy neotvoriť bránu roznášačovi letákov. Roznášač sa musí naučiť, že zavretý vchod znamená "cudzím vstup zakázaný" a že to musí rešpektovať. Keď už stojím pri slúchadle, pripadá mi, že je to jedno; tak či onak ma už vyrušili, a či to tlačidlo znechutene stlačím alebo nie, nič tým nezískam. Ale ak otvorím, dobrovoľne som sa podriadil pravidlám tohoto biznisu. Takže z princípu nie! Ak sa zo slúchadla ozve: "roznášam letáky, otvoríte mi?" a slušnosť vám nedovolí len tak bez odpovede zložiť, povedzte niečo v štýle: "nič také som si neobjednal, to musí byť omyl" a potom položte. Je to stručná a pravdivá odpoveď. Ak dotyčný zazvoní znova, opýtajte sa ho, pre akú firmu pracuje. Keď odpovie, povedzte mu, že si neželáte, aby vám zvonil, a že ak bude zvoniť ešte raz, budete sa sťažovať danej firme. Ak zazvoní do tretice, potom už naozaj nemáte dôvod jednať s ním slušne. Uvedomte si pritom, že jeho správanie bolo neslušné už vo chvíli ako prvýkrát zazvonil. Vy azda vyzváňate každý deň desiatkam neznámych ľudí? Pravdepodobne nie ste prvý, kto ho mal dnes chuť poslať do kelu; ale môžete byť prvý, kto to naozaj urobí.

Pravidlo druhé: ak sa napriek nápisu objaví v schránke reklama, obetujte pár korún a zavolajte danej firme. Nemusíte im hovoriť svoje meno, ale povedzte aspoň názov ulice, aby vedeli roznášača identifikovať. Pre väčší efekt môžete povedať, že ak sa to bude opakovať, zavoláte na obchodnú inšpekciu (neviem síce, či by niečo také pomohlo, ale ak to spomeniete, dáte najavo, že svoju sťažnosť myslíte vážne).

Keby sa dostatočný počet ľudí začal riadiť týmito dvoma pravidlami, niečo by sa zlepšilo. Od dneška ich idem dôsledne dodržiavať. Pridajte sa, a spolu urobíme tento svet krajším. Myslím si, že stačí pár ľudí, možno len jedno percento, aby takéto správanie malo viditeľný účinok. Získajme naspäť kúsok svojho súkromia.