Krok za krokom, blog za blogom

Malý krok pre internet, ale veľký krok pre môj blog. Už sa dajú k článkom písať komentáre. Rozlievajte šampanské!

Celá táto moja webová stránka, to je jeden projekt bez konca. Nejako sa s tým začínam zmierovať. Buď budem písať v takýchto provizórnych podmienkach, a láskavý čitateľ to v lepšom prípade prežije bez väčšej újmy na zdraví, alebo nijako. Ha, niežeby som nevedel, ako by mala moja stránka v ideálnom prípade vyzerať! Naopak, plány mám rozsiahle a prepracované, robil som sa nich s prestávkami skoro tri roky... zatiaľ čo som platil za doménu a webhosting, kde som dokopy prakticky nič nemal. Nakoniec som si povedal, že takto teda nie. Vymýšľať a vylepšovať by sa dalo ešte ďalšie tri roky. Len samotný blog: chcelo by to ešte deliť články do kategórií, exporty do všetkých siedmych verzií "štandardu" RSS spolu aj po jednotlivých kategóriách, naboku klikateľný kalendár, permalinky a trackbacky a kadejaká podobná háveď. A keď to raz bude hotové, a v tom čase už možno budem dôchodca s kopou voľného času, pomädlím si nadšene ruky a zamyslím sa: "O čom som to vlastne chcel písať? A pre koho? A chce to vôbec niekto čítať?" No, to neznie ako najlepší nápad.

Tak nie, povedal som si toto leto, že dosť bolo perfekcionizmu a proste sa do toho pustím ako buldozér; pôjdem dopredu a technické problémy budem tlačiť pred sebou až sa nejako zarovnajú. Chvíľku budem písať, chvíľku zase programovať. Takže predchádzajúcich osem článkov bolo bez možnosti písať komentár; keby som čakal, až budem mať čas a náladu na dorobenie komentárového systému, ešte dnes by neboli, a toto by bol článok číslo jeden.

Platí to tak v informatike, a s trochu zovšeobecnenia v celom živote, že lepšie je prísť s dostatočne dobrým riešením dnes, než čakať na ideálne riešenie bez jasného dátumu. Chybičky sa dajú odstraňovať postupne. Podľa evolučnej teórie uvedený postup postačoval na vývoj človeka a ostatných živých tvorov; myslím, že jeden blog to ešte zvládne.

Určite by to bývalo išlo aj jednoduchšie; existujú rôzne webové systémy, ktoré stačí nainštalovať a nakonfigurovať, sú tu aj služby ponúkajúce webhosting zadarmo s pripraveným softvérom, stačí sa len zaregistrovať a písať. Takýmto veciam veľmi nedôverujem. Nie je žiadna záruka, že webová stránka, ktorá je dnes zadarmo, nezačne od zajtra pýtať nejaké poplatky; to si radšej zaplatím hneď a získam tým úplnú voľnosť. Voľne použiteľný softvér je tiež pekná vec, ale akonáhle si ho nasadím na web, musím pravidelne sledovať aktualizácie a každé dva týždne doinštalovávať. Ak náhodou niečo zmením, o to ťažšie sa bude aktualizovať. A ak si budem chcieť niečo podstatné zmeniť alebo dorobiť, budem si musieť daný systém naštudovať tak podrobne, že je asi jednoduchšie naprogramovať si vlastný. Niečo iné by bolo, keby som robil profesionálneho webmajstra pre viaceré firmy. Tam by som si daný systém musel tiež naštudovať, ale iba raz, a potom by som za to poslal faktúry dvadsiatim zákazníkom. Vlastný web si však robím vo voľnom čase zadarmo.

V polovici júla som si teda vybral týždeň dovolenky na naštartovanie blogu. Posledné technické úpravy na pridávanie a zobrazovanie článkov, aspoň minimálna grafická úprava, a ešte pokus napísať aspoň jeden článok denne. To posledné som nezvládol ani v ideálnych podmienkach. Zdá sa, že moja písacia frekvencia je každý druhý deň cez dovolenku, raz za týždeň mimo dovolenky. Úspešnosť článku pritom s dobou písania nesúvisí, alebo skôr naopak. S niektorými článkami som sa naťahoval niekoľko dní a nič moc; veľký ohlas mal zase článok "Kontroverzný návrh blogerského zákona", ktorého kostru som si vymyslel a zapísal v pizzerii Amon počas čakania na obed, a potom som ho doma rozvinul pri prepisovaní do počítača. Možno je správna stratégia toto: ísť niekam preč od počítača, uvoľniť sa a nechať myšlienky plynúť; v prípade náhleho osvietenia mať poruke pero a papier na zachytenie myšlienky. Vyskúšam, napíšem.

Asi by sa hodilo vysvetliť, načo sú mi dva blogy: jeden na stránke SME a jeden na vlastnej. Mám v pláne písať ďalej na oba, lebo každý má svoje výhody a nevýhody. Výhoda blogu SME je pekný profesionálny redakčný systém; keby sme videli, aké neohrabané čudo som si vytvoril tu... no, čím menej prezradím, tým lepšie. Nevadí, postupne sa to bude vylepšovať. Ale na blogu SME to mám už teraz. Ďalej, na blogu SME mi systém automaticky privedie na článok 1000 až 3000 čitateľov, bez toho, aby som kvôli tomu pohol prstom navyše. A to je dôležité. Viete, keby som chcel písať pre piatich ľudí, bolo by jednoduchšie posielať im to e-mailom. A to aj občas robím. Ale niekedy mám zase chuť sa o svoje texty podeliť so širokou verejnosťou, pretože som postihnutý blogerským syndrómom, ktorý vyvoláva bludné predstavy, že moje písačky chce niekto aj čítať. Výhodou blogu SME bolo, že mal hotový diskusný systém; dnešným dňom už môj blog túto výhodu dorovnal. Po dvoch rokoch blogovania som dostal hodnotenie "VIP", z ktorého mi plynú rôzne výhody; tuším som ani jednu ešte nestihol využiť, ale mám to v úmysle.

Výhodou vlastného blogu je, že si tu môžem robiť, čo chcem. Samozrejme, až keď si to naprogramujem. Najdôležitejšou vecou bola pre mňa mnohojazyčnosť: slovenčina, angličtina, esperanto. Každý z týchto jazykov je zaujímavý tým, že oslovuje inú skupinu čitateľov, čiže môžem čakať celkom odlišné typy reakcií. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že články píšem po slovensky, a väčšinu z nich sa mi nechce prekladať, pretože sú príliš dlhé, prípadne si nájdem inú výhovorku. Ďalšou výhodou je pridanie reklamy, ktorá by mi jedného dňa mohla trochu pokryť náklady spojené s internetovými aktivitami. Ak sa vám to náhodou nepáči, nehundrite a použite Adblock. A zatiaľ čo blog SME sa v mojej predstave spája s papierovými novinami, čo vo mne vyvoláva nutkanie zachovávať určitú latku kvality, osobný blog je skrátka osobný blog, tu sa cítim uvoľnenejšie. A čo sa týka diskusie, tak tá tu bude omnoho kultivovanejšia, lebo ak nie, tak bisťu stlačím červené tlačidlo a komentár bude vymazaný. Ak má niekto iný názor, to je v pohode; ak robí gramatické chyby, to je znesiteľné; ale rozhodne nebudem tolerovať vulgarizmy, osobné útoky, a iné nechutnosti, ktorých žiaľ slovenské internetové diskusie bývajú plné.

Takže toto je prvý článok, ku ktorému možno písať komentáre. Dúfam, že v programe nie sú chyby. K neskorším článkom budem túto možnosť zvyčajne pridávať tiež; po čase ju spätne pridám aj k tým ôsmim starým článkom. Podľa štatistík si moje články číta 50 až 1000 ľudí; veľmi to závisí od konkrétneho článku. Takže ak ste tu a máte chuť mi niečo pekné napísať, nech sa páči!

Komentáre: 3