Denná dávka socializmu

Rozhlas zvyčajne nepočúvam, a Slovenský rozhlas už vôbec. Ale občas sa mi podarí prejsť okolo zapnutého rádia. Tak som si vypočul dnešný prejav premiéra Fica. Bolo to zaujímavé.

Ako som počúval jeho slová, v duchu som sa preniesol do zázračnej krajiny svojho detstva -- Československej socialistickej republiky. V tejto krajine bývalo všetko tak, ako má byť. O všetkom rozhodovali tí najlepší z najlepších, múdri starešinovia oddaní ľudu. Hovorili len to, čo si myslel celý národ; nikdy nezaznel odlišný názor. Ich rozhodnutia prinášali celej krajine blahobyt. Chleba bolo nadostač pre každého, kto bol ochotný stáť v polhodinovom rade pred obchodom; väčšinou nebola núdza ani o toaletný papier a menštruačné vložky. Vďaka osvietenému centrálnemu plánovaniu sme sa vyhli chudobe a nezamestnanosti, smutnému osudu nešťastných robotníkov zo Západného Nemecka. Možnože tí západní nezamestnaní dostávali podporu vyššiu ako boli u nás platy, lenže kde bola ich ľudská dôstojnosť? Iba u nás boli spartakiády a májové demonštrácie s červenými vlajkami.

Nie, ani vtedy nebolo všetko dokonalé. Vedeli sme, že existujú zradcovia; bytosti s dušami plnými temnoty, pripravené šíriť smútok a nešťastie. Na tých si bolo treba dávať pozor. Začínalo to často nenápadne; názor odlišný od názoru väčšiny, letmý úškrn pri prejave pionierskeho vedúceho alebo straníckeho funkcionára, individualizmus. Len hlupák by sa pýtal, čo je zlé na odlišnom názore. Ak je najvyšším cieľom spoločnosti dobro, potom odmietnutie tohoto dobra musí byť logicky zlom. A voči ľuďom vedome a úmyselne šíriacim zlo nesmú byť spoluobčania ľahostajní. Mladých bolo možné prevychovať, na starších už zaberali len výsluchy, mučenie, väzenie, a v krajnom prípade popravy. Možno to znie kruto, ale uvedomovali sme si, v akom ohrození je blaho celého ľudstva. Štát je viac ako jednotlivec; štát, to sú milióny. Netreba vysokú matematiku na zistenie, že milión je viac ako jeden.

Potom sme boli vyhnaní z raja a prišla doba chaosu. Nikto už nevie, čo má robiť, čomu veriť. Milióny jednotlivcov sa hemžia každý iným smerom, a nikto to neriadi. Máme síce farebné televízory a počítače, v hypermarketoch výrobky, na ktoré sme kedysi lačne hľadeli v reklamách na rakúskej televízii... stratili sme však pocit istoty. Každý vraj klame; dokonca aj politici, ministri, premiéri a prezidenti. Ako je to možné? To sa kedysi nemohlo stať, vtedy boli ľudia iní, mravnejší, pretože museli. Čím viac slobody, tým väčší hnus. Ľudia myslia na seba, namiesto toho, aby svoje životy obetovali dobru spoločnosti. Jeden tvrdí, že druhý kradne, druhý zase, že kradne prvý; kto je skutočným lotrom, prvý alebo druhý, či nebodaj obaja? Chýba nám pevná otcovská ruka; vlúdny hlas, ktorý by nás ubezpečil, že nech sa stane čokoľvek, aj zajtra bude dobre. A občas aj dobre mienené výchovné zaucho. Niekto, komu môžeme veriť, klaňať sa mu a uctievať ho. A biť každého, kto povie inak.

A ako to celé súvisí s premiérovým prejavom v rozhlase? Nuž, on je ten, kto dnes jediný dokáže vrátiť túto atmosféru starých čias. Jeho svet je jednoduchý a čistý, tak ako svet dieťaťa, alebo jeho voličov. Premiér Fico je nekonfliktný človek, dokáže sa dohodnúť s každým, a vyriešiť všetky problémy k všeobecnej spokojnosti. Keď to o sebe tvrdí, kto by pochyboval? Iba veční frfloši a kazisveti; to oni sú jediní, ktorí sa nevedia tešiť z radostnej budúcnosti. Ako nás ubezpečuje, proti jeho riešeniam nenamieta nikto, okrem hŕstky tých, ktorí z princípu namietajú voči všetkému. A keď vie takýto múdry muž vyriešiť všetky ekonomické a sociálne problémy, o čom už ďalej diskutovať? Preto rozhlasová redakcia urobila dobre, keď do relácie nepozvala žiadneho oponenta. Normálny človek cez sviatky nemá chuť na jalové hádky.

Čo sa týka zdravotných a dôchodkových poisťovní, tam má premiér Fico jednoduché riešenie: keď sa im dané podmienky nepáčia, nech odídu. A má pravdu! A ja dodám, nech rovnako odídu aj špekulanti, ktorí by prechodom do neštátnej poisťovne chceli získať lepšiu zdravotnú starostlivosť, alebo vyšší dôchodok. Nepotrebujeme vás. Keď sa musíte separovať, keď nie ste s nami, ste proti nám. Premiér Fico sa o svojich občanov vie postarať, ale nemusí strpieť vašu podozrievavosť a nedôveru, ktoré ho neprávom urážajú, rovnako ako všetkých jeho voličov. Ak si myslíte, že máte vlastný rozum, a chcete ho používať, nech sa páči... ale v nejakej inej krajine! Tu sme všetci na jednej lodi. Nesmie byť na výber, lebo keby bol výber, jedni by si vybrali lepšie a druhí horšie. Takto na tom budeme všetci rovnako; možno biedne, ale zato solidárne.

Čo sa týka mimovládnych organizácií, o tých nepadlo ani slovo. A to je dobre. Slušný človek nepotrebuje robiť veci "mimo vlády"; jeho životom je práca, rodina, televízia, a spánok. Kto sa chce v niečom angažovať, nech sa páči -- v straníckych štruktúrach Smeru má mládež zelenú. Ale robiť si niečo na vlastnú päsť niekde v kútiku, mimo dozor štátnych orgánov, to zaváňa podvratnou činnosťou. Plačete, že vás zruinujú výdavky na podvojné účtovníctvo a audity? Že malej organizácii zloženej z dobrovoľníkov, ktorí sa vo voľnom čase venujú dobročinnosti, nezvýšia peniaze na ich hlavnú aktivitu? Do uránových baní by som vás všetkých hnal! Lebo to, čo robíte, je buď v súlade s vôľou štátu -- a potom nie je potrebné, aby ste to robili, pretože všetky potreby občanov plne zabezpečí štát -- alebo je to proti vôli štátu, a potom je to protištátne. Takto sme vás prekukli, podvratníci zakuklení!

Keď sa veci povedia takto na rovinu, zlovoľní opozičníci zvyčajne stratia reč. Mlčia, lebo nemajú čo povedať. A preto sa ich ani neoplatí pozývať do verejnoprávnych médií. Načo, názory kritikov aj tak nikoho nezaujímajú, iba by ľudí zbytočne plietli. Nech radšej sedia doma a platia koncesionárske poplatky. Aj tí, ktorí žiaden televízor ani rozhlas nemajú. To je ich problém, že sa politicky nevzdelávajú. Tí uvedomelejší občania radi prijmú svoju dennú dávku socializmu, homeopatické množstvo sladkého jedu.

Komentáre: 4