Vydávanie slovenských kníh

V posledných týždňoch nachádzam na webe články o tom, aké ťažké je vydávať pôvodnú slovenskú literatúru. Ide o reakcie na oznámenie vydavateľstva L.C.A. o ukončení činnosti, spojené s patetickým videom oznamujúcim, že ak si ich knihy ("najkvalitnejšie slovenské knihy") nekupujete na čítanie, môžete si ich so zľavou kúpiť aspoň na kúrenie.

Na túto tému by sa dalo zaujímavo diskutovať, no diskusie pod týmito článkami bývajú žiaľ plné emócií a obsahujú len málo faktov. -- Aká racionálna diskusia? Kniha predsa nie je tovar! Čitatelia sú hlúpi, dajú prednosť jedeniu hamburgerov a pozeraniu Vyvolených; radšej minú svoje peniaze za pivo ako za knihu. Bez pôvodnej literatúry však náš národ kultúrne zanikne. Štát by mal podporiť (čítaj: dotovať) vydavateľov pôvodnej slovenskej tvorby. -- aj takéto argumenty sa nájdu.

Pri všetkej úcte, domnievam sa, že kniha je tovar, a že aspoň časť problémov spojených so slovenskou literárnou tvorbou spadá do oblasti ekonómie. Ďalej sa domnievam, že krátkym ekonomickým zamyslením veci nijako neublížime, ba naopak, mohli by sme pomôcť.

Kniha sa tlačí na papieri, a ten stojí nejaké peniaze; vyžaduje si prácu mnohých ľudí (autora, korektora, ilustrátora, sadzača, rozvážača, predavača... a ďalším, ktorých som vynechal, sa ospravedlňujem) a kvalitná práca tiež čosi stojí. To sú náklady. Na strane príjmov sú tržby z predaja, občas reklamy v knihe. A toto celé je ťažké zorganizovať tak, aby príjmy prevýšili náklady; keby to bolo ľahké, problém by sa vyriešil sám, a my by sme si museli hľadať inú tému na diskusiu. Treba sa teda týmto nákladom a príjmom poriadne pozrieť na zúbok.

Začnem kacírskym vyhlásením, že pôvodná slovenská tvorba by mala byť pre vydavateľa lacnejšia ako preklad z cudzieho jazyka. Prečo? Pracovný postup pri vydávaní pôvodnej a prekladovej knihy sa líši tým, že v prvom prípade musí vydavateľ jednať iba s autorom, a v druhom prípade aj s pôvodným autorom, aj s prekladateľom. Prekladateľ je profesionál, ktorý si za svoju prácu nechá poriadne zaplatiť. Ak nedostane na knižnom trhu toľko, koľko si zapýta, môže ísť prekladať napríklad návody k elektrospotrebičom, obchodné zmluvy, odborné články; práca sa vždy nájde. Autor je citovo viazaný k svojmu dielu. Písanie je jeho snom, a preto bude ochotný ísť aj hlboko pod cenu, ktorá by zodpovedala vynásobeniu doby písania výškou minimálnej mzdy. Najmä začínajúci autor bude ochotný písať prakticky zadarmo, len aby si splnil svoj životný sen; možno s nádejou, že až sa stane slávnym, za nasledujúce honoráre si už bude môcť kúpiť niečo pekné. Dokonca aj ten zahraničný autor, ktorého ideme prekladať, si asi vypýta viac ako domáci; keďže už úspešne publikoval vo svojom jazyku, vie, že jeho kniha je dobrá, a že slovenský preklad je len jeden z mnohých; má lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Ak teda predpokladáme zhruba rovnaký počet čitateľov, je pre vydavateľa ekonomicky výhodnejšie vydať dielo slovenského autora, najlepšie začínajúceho.

Preklad zahraničných kníh je navyše skomplikovaný osobitným vzťahom českého a slovenského knižného trhu. Veľmi zjednodušene povedané: Česi väčšinou nevedia čítať po slovensky, ale mnohým Slovákom kniha v češtine nerobí problém. Ak niekto vydá český preklad napríklad anglickej knihy, získa si aj veľkú časť slovenského trhu; slovenský preklad sa však na českom trhu predávať nebude. Ak teda oba preklady vyjdú naraz, slovenský preklad bude musieť o svoj už aj tak prirodzene menší trh zápasiť s českým, zatiaľ čo český preklad má zaručený predaj v ČR a možný predaj navyše v SR. Opäť dochádzame k záveru, že pri predpokladanom rovnakom počte čitateľov sa viac oplatí vydávať slovenských autorov, kde takáto prekladateľská konkurencia nehrozí.

Zájdime s úvahami o znižovaní nákladov ešte o trochu ďalej. Ak slovenskému autorovi záleží na čítanosti viac ako na peniazoch, a ak si uvedomuje, že na Slovensku sa písaním nedá veľa zarobiť, môže sa rozhodnúť publikovať na internete. Môže si lepšie vychutnať interakciu s čitateľom, nemusí čakať na ohlasy, až dokým nedopíše celú knihu. Ak je naozaj dobrý, sláva ho neminie, a papierovú knihu môže vydať aj potom. Alebo vydá e-book, a tradičných sprostredkovateľov úplne vynechá. Elektronickú knihu si síce kúpi menej ľudí, ale autor dostane z každého predaného kusu výrazne väčší podiel. Úloha knižného priemyslu teda v poslednej dobe trochu klesá, aj keď oproti takému hudobnému priemyslu je to menej viditeľné. Musíme však začať rozlišovať medzi "literárnym trhom" a "knižným trhom", medzi "priestorom pre autorov" a "priestorom pre vydavateľov". Rozdiel je zatiaľ pomerne malý, ale bude sa zväčšovať. Slovenských románov je na webe zatiaľ málo, ale poviedok je veľa, a eseje sú prakticky všade. Áno, kvalita je všelijaká, v drvivej väčšine biedna. Ale to je pri tvorbe prirodzené a nevyhnutné; akurát pri knižnej tvorbe pre nás vydavateľ odfiltruje zrno od pliev, aspoň od tých najhorších. Na internete bude týmto filtrom niečo iné -- možno kolektívne hlasovanie, možno osobné odporučenia, možno profesionálna autorita, možno všetko z uvedeného, možno pre každého niečo iné.

Nerád by som však špekuláciami o internete navodil dojem, že vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry na papieri je nejako ohrozené a treba hľadať alternatívy. Moje skúsenosti sú skôr opačné. Ak niekto na Slovensku dokáže napísať dobrú knihu, a ak sa ju snaží vydať (prípadne má kamaráta, ktorý sa o to snaží namiesto neho), tak ju približne do roka aj vydá. Nepoznám autora, ktorý by mal v šuflíku naozaj dobrú knihu a nevedel by pre ňu nájsť vydavateľa. Naopak, poznám autorov, na ktorých diela vydavatelia roky čakajú, kým konečne dopíšu. Pretože dobre písať vie málokto, a aj tí talentovaní väčšinou píšu málo. Kto dokáže písať dobre a relatívne veľa, má slávu zaručenú. Jediný háčik je, že to musí brať ako hobby, a nehľadať v tom zdroj obživy. Kamarátke nedávno vyšla kniha, tuším prvotina, "Na lásku sa nezomiera". Môžete si z nej prvú kapitolu prečítať na webe a objednať si ju kliknutím myši; internet tu papierovej knihe nekonkuruje, ale pomáha. Kde je teda ten údajný problém pôvodnej slovenskej literatúry?

Čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým viac som presvedčený, že tu nejde o problém literatúry ako takej, ale o problém niektorých konkrétnych autorov a vydavateľov. Zodpovedajú tomu aj zvyčajne navrhované riešenia: štát by mal vraj podporiť autorov dotáciami na ich diela a vydavateľstvá znížením DPH na knihy. Zaujímavé; prečo finančne nepodporiť napríklad čitateľov? Ak chceme sčítanejšiu populáciu, mohli by zamestnanci okrem gastrolístkov dostávať pri výplate aj kniholístky. Alebo by si mohli v daňovom priznaní odrátať výdavky na knihy zo základu dane. Napokon, podpora nemusí byť len finančná: žiak, ktorý počas roka prečíta tri pôvodné slovenské knihy, by mohol automaticky dostať jednotku z literatúry. Alebo by ministerstvo školstva mohlo každoročne zorganizovať vedomostnú súťaž "Mladý knihomoľ" zameranú iba na knihy vydané v danom roku. Ak chceme finančne podporiť nejakú produkčnú reťaz (od autora, cez vydavateľa a predajcu, až po čitateľa), je efektívnejšie urobiť to na konci; inak riskujeme, že sa budú za štátne peniaze samoúčelne vydávať nepredajné knihy, ktoré namiesto u čitateľa skončia v odpade, za jasania nadšených voličov, že štát niečo urobil pre slovenskú literatúru.

Kvalitní slovenskí autori s vydávaním kníh nemajú problém. Problém majú iba niektoré vydavateľstvá. Neverím tomu, že by si napríklad Matkin alebo Hvorecký nenašli publikačný priestor. Čitatelia o nich majú záujem; a kde je čitateľ, nájde sa aj vydavateľ. Navyše títo dvaja by si cestu k čitateľovi našli, aj keby hneď zajtra všetky vydavateľstvá na svete skrachovali. Otázkou teda zostáva, čo bude s tými autormi, o ktorých žiaden čitateľ nestojí. Asi by som im odporučil venovať sa nejakej inej profesii, kde môžu byť užitočnejší a úspešnejší.

Napriek všetkým slzám preliatym nad vydávaním slovenských kníh, zostávam presvedčený, že tu o žiaden reálny problém nejde; presnejšie, že slovenskí autori v tejto oblasti žiaden problém nemajú. Preto celú túto aféru považujem iba za marketingový ťah; a to pomerne šikovný. Ja by som asi skrátil to reklamné video, urobil ho živšie a akože amatérskejšie, a dal ho na YouTube, aby si ho blogeri mohli vkladať do svojich článkov. Celkom isto by som úvodnú webovú stránku vydavateľstva skresal pod súčasných 350 kilobajtov, a obrázky vo formáte "bmp" skonvertoval na niečo ľahšie stráviteľné pre zákazníkov s pomalým pripojením -- aj to sú totiž veci, ktoré môžu ovplyvniť predaj. Ale nie je to zlé. Má to jasnú správu, ktorá chytí za srdce: ohrozená je samotná gramotnosť a kultúra národa; kto môže pri takejto tragédii zostať ľahostajným? V skutočnosti však pôvodné slovenské diela stále vychádzajú, a budú vychádzať aj naďalej; dokiaľ ich bude niekto písať.

Komentáre: 7