Ako sa stráca dôveraMinulý školský rok bol na našej škole mimoriadne problémový. Keďže som tam neučil, informácie mám iba z počutia. Možno popletiem nejaký detail, ale predpokladám, že celková pointa zostane zachovaná. V istom ročníku sa vyskytlo priveľa problémových žiakov naraz. To je nebezpečná vec. Ak jeden taký žiak dokáže v škole narobiť určité množstvo škody, označme ho napríklad X, dvaja takí žiaci narobia škody podstatne viac ako 2X. Zvyčajne sa totiž navzájom inšpirujú, súťažia spolu, prípadne spolupracujú na projektoch, ktoré by ako jednotlivci nezvládli. Učiteľ prítomný v triede, ktorého úlohou je rôznym neplechám zabrániť, musí zase svoje sily a pozornosť deliť dvoma. Ak teda jeden problémový žiak spôsobí škodu X, dvaja spôsobia škodu 4X, traja 9X,... a desiati problémoví žiaci, ktorí sa neblahým pôsobením osudu ocitli v jednej triede, spôsobia škodu 100X. (Uvedené čísla sú samozrejme iba ilustračné.) Toto sa stalo zároveň v dvoch paralelných triedach, a keď na dotyčných prišla puberta, vypuklo peklo, aké naša škola dovtedy nezažila. V priebehu roka niekoľko učiteľov dalo výpoveď, niekoľko žiakov z daného ročníka bolo vyhodených, a celkové fungovanie školy sa zmenilo. Zrušili sa mnohé privilégiá, ktoré dovtedy naši študenti mali oproti študentom bežných škôl, sprísnili sa pravidlá, a narušila sa celková dôvera medzi učiteľmi a žiakmi. Vyučovanie v daných triedach je doteraz nepríjemným zážitkom, a aj koncom tohto roka boli vyhodení ďalší žiaci, ktorí pri minuloročnej selekcii dostali druhú šancu. Bohužiaľ, sprísnené pravidlá sa dotkli aj žiakov iných ročníkov, ktorí za to nemôžu, a niektorí to vnímajú ako veľkú krivdu. Jeden zo študentov svoje výhrady voči novým poriadkom zverejnil v sérii článkov na blogu, ktorí navštevujú tisíce čitateľov. Vyvolal tým zaujímavú diskusiu. Zapojili sa do nej niekoľkí študenti, učitelia, náhodní čitatelia. So záujmom som sa zapojil aj ja, hoci vtedy som ešte učil na inej škole. Bolo mi ľúto, že sa pokazilo niečo pekné, a dúfal som, že spomínané opatrenia sú len dočasné. Ale z pohľadu človeka, ktorý pozná osobnú zodpovednosť za to, aby veci dobre fungovali, som chápal, že škola nejako zareagovať musela. Niektorí z problémových žiakov napríklad pravidelne splachovali do záchodov uteráky, a tým ich upchávali. Väčšinou to robili cez vyučovaciu hodinu, keď nebolo riziko, že ich pritom niekto pristihne. Reakciou bol zákaz chodenia na záchod počas hodiny, ktorý platí dodnes. Možno sa dalo vymyslieť aj lepšie riešenie. Bolo však treba niečo urobiť, a to hneď. Nedalo sa čakať, kedy a či vôbec sa podarí prichytiť pri čine konkrétneho páchateľa alebo skupinu páchateľov. A problém skutočne pominul. Ďalšou nepríjemnosťou, ktorá sa vyskytla v minulom roku, boli krádeže. Reakciou bolo zamykanie tried1, a zákaz vstupu žiakov do zborovne. Nepohodlné pre učiteľov, nepohodlné pre žiakov, ale riešilo to existujúci problém. Len jedna skupina študentov si to vyriešila po svojom -- pod nejakou zámienkou si od niektorého učiteľa na chvíľu požičali kľúč, a odbehli si ho skopírovať. Zdôrazňujem, že bez škodlivého úmyslu; nie preto, aby sa dostali do iných tried, ale aby mohli voľne vstupovať do svojej vlastnej, tak ako boli zvyknutí pred touto zmenou pravidiel. Pár mesiacov im to bez problémov fungovalo, prichytení boli až nedávno. Jedným z nich bol aj iniciátor onej diskusie na blogu. Dúfam, že sa teda neurazí, ak mu teraz odpoviem na svojom blogu takto: Možno si to neuvedomuješ, ale iróniou osudu sa Ti podarilo urobiť práve to, voči čomu si pred rokom tak zapálene protestoval. Zneužil si kúsok dôvery, ktorý na tejto škole ešte zostal, a tým si ho zlikvidoval. Vďaka Tebe vzniklo na škole nové pravidlo, ktoré bude komplikovať život učiteľom aj žiakom, aj keď nie tak dramaticky ako doterajšie pravidlá; konkrétne zákaz požičiavať kľúče žiakom. Ak si niekedy niečo zabudneš v učebni na treťom poschodí, na chodbe nenájdeš žiadneho učiteľa, a zo zborovne sa tam nikomu nebude chcieť bežať, máš smolu. Takisto majú smolu aj ostatní naši žiaci, ak sa ocitnú v rovnakej situácii. Hneval si sa, že musíš znášať nepohodu kvôli cudziemu správaniu; odteraz budú ostatní znášať nepohodu kvôli Tvojmu. Veci sa dali riešiť aj inak; mohli ste napríklad navrhnúť, že si z triedneho fondu kúpite pre svoju učebňu nový zámok. Netvrdím, že by taký nápad určite prešiel, ale mali ste to skúsiť. Hlavne sa prosím neohradzuj tým, že sa v konečnom dôsledku nič zlé nestalo -- to bolo totiž Tvoje šťastie, a nie zásluha. Akonáhle malo kópie kľúča viacero ľudí, žiaden z vás nemohol vedieť, čo so svojimi kópiami urobia ostatní, komu ďalšiemu ich ešte nakopírujú, či niekto svoju kópiu stratí, alebo mu ju ukradnú... mohlo sa stať všeličo. Našťastie sa nestalo, vďaka čomu ste vyviazli s relatívne nízkym trestom. Keby to záležalo odo mňa, tresty by siahali až po podmienečné vylúčenie zo školy pre iniciátora celej akcie. Najviac ma však na tom celom mrzí strata dôvery. Myslel som si, že dokážem rozlíšiť, ktorým žiakom je bezpečné dôverovať. Teraz vidím, že som sa mýlil. Dalo by sa povedať, že riešiť správanie na hodine, a iné veci súvisiace s bežným chodom školy, je súčasťou našich učiteľských povinností, a je to zahrnuté do nášho symbolického platu. Na iných školách to nie je o nič jednoduchšie. Okrem toho sa robia aj mnohé akcie, ktoré s vyučovaním nesúvisia, a sú dobrovoľné. Napríklad školská diskotéka. Na jej zorganizovanie je potrebný súhlas vedenia školy, a medzi učiteľmi sa musí nájsť dobrovoľník, ktorý tam príde mimo svojej pracovnej doby robiť dozor, a prevezme zodpovednosť za všetko, čo sa počas akcie stane. Pokiaľ sa taký dobrovoľník nenájde, alebo pokiaľ vedenie školy takúto akciu zamietne, akcia jednoducho nebude. Nie je povinnosťou školy niečo takéto umožniť alebo pri tom spolupracovať. Je to z našej strany iba otázka ochoty. A dôvery, že táto ochota nebude zo strany žiakov sprosto zneužitá. Hoci celkový dojem z diskotéky bol dobrý, stalo sa pár vecí, ktoré sa stať nemuseli. Na môj vkus ich bolo na jednej akcii až priveľa. Niekoľko žiakov došlo v podnapitom stave; neboli vpustení dovnútra a telefonovalo sa rodičom, aby si po nich prišli. Ďalší zase počas akcie vyliezali von cez okná, aby si zapálili, prípadne vpúšťali cez okno spolužiakov, ktorým bol na základe predchádzajúceho správania vstup na školské akcie zakázaný. Čo na to povedať? Skúste sa vžiť do role učiteľa, ktorý má tieto problémy riešiť. Medzi vstupnou bránou a veľkou telocvičňou je dlhá lomená chodba; malá telocvičňa je otvorená pre tých, ktorí chcú namiesto diskotéky drtiť Counter-Strike. Učitelia tie priestory pravidelne kontrolujú, ale nemôžu stáť celý čas pri každom okne -- toľko dobrovoľníkov nenájdete. Keď už v tej miestnosti sedíte celý večer pri počítači, a vidíte, že sa deje niečo takéto, čo keby ste trochu pomohli? Napomeňte človeka, ktorý otvára okno; ak to nepomôže, okamžite privolajte najbližšieho učiteľa. Je vám to jedno? Tak si nabudúce pri pohľade na spolužiaka lezúceho cez okno povedzte: "Toto je blbec, kvôli ktorému nám nabudúce nedovolia urobiť diskotéku." Neberte to len ako problém učiteľov. Problém učiteľov je to len dovtedy, dokiaľ sú ochotní vychádzať vám v ústrety. Potom to už bude váš problém, kde si zorganizujete ďalšiu diskotéku. O polnoci som sa tešil na ohňovú show, ale došlo za mnou pár žiakov, či by som ich bol ochotný odprevadiť do McDonaldu, že sú veľmi hladní, a jeden vraj už od hladu omdlieva. Najjednoduchšie by bolo poslať ich preč, že je to ich problém, nie môj. A to som aj párkrát spravil, ale naveľa ma ukecali. Nuž... možno som príliš naivný, ale pripadá mi normálne, že keď niekoho prosíkam o láskavosť, budem sa potom prinajmenšom snažiť, aby to neoľutoval. (Ale asi si budem musieť zvyknúť, že všetko je len póza, podobne ako keď na hodinách niektorí žiaci celý rok vykrikujú a pozerajú si facebook, a na konci roka prídu so slzičkami prosiť o možnosť donekonečna si opravovať testy.) Cesta tam a späť bola v pohode, ale tesne pred školou sa žiaci zastavili, že ešte nejdú dovnútra, ale zostanú vonku. A hneď sa rozpŕchli. Čože?! Iba jeden išiel do školy, tak som mu odomkol bránu, načo sa niekoľkí zvnútra začali pretláčať von, až som ich musel dosť násilne zatlačiť dnu. Kolegovia sa našťastie postarali o tých žiakov, čo zostali vonku, ja už by som možno vraždil. Kvôli tomuto som teda zmeškal ohňovú show. Takže nabudúce, aj keby niekto umieral od hladu, mne je to jedno. Zvyšky potravín z McDonaldu zostali vo vstupnej hale pohádzané na zemi okolo kresiel. O jeden meter napravo je smetný kôš, o jeden meter naľavo je stôl, ale je samozrejme jednoduchšie pustiť to na zem pod seba. Vo veľkej telocvični sa tancovalo, tam som strávil väčšinu noci. Asi trikrát sa stalo, že niekto krížom cez tento improvizovaný tanečný parket kopol futbalovú loptu. Keby niekomu v tej tme pri poskakovaní vbehla lopta pod nohu, mohlo to skončiť nepríjemným úrazom. To len aby som zdôraznil, že niektorí žiaci sú bezohľadní nielen voči učiteľom, ale aj voči spolužiakom. Niekto zase chodil s hračkárskou puškou a strieľal po ostatných guličky, a keď mu ju učiteľka zabavila a schovala, mal tú drzosť chodiť za ostatnými učiteľmi, že sa mu hračka stratila, a že keby ju ten učiteľ náhodou niekde našiel, nech mu ju vráti. Pri odchode z akcie sa niektorí žiaci pokúsili ukradnúť z vrátnice telefón, ale boli prichytení. Naozaj originálny spôsob, ako povedať "ďakujem" učiteľom, ktorí prebdeli celú noc, aby sa ostatní mohli zabávať! Prečo to sem všetko píšem? Po prvé, potrebujem sa odreagovať. Po druhé, je to tu ako vysvetlenie pre tých študentov, ktorí sú sami slušní a možno si nič alebo väčšinu z uvedeného nevšimli. (Ktovie o čom všetkom ešte neviem ja.) No možno si aj všimli, len to považovali za maličkosť. Rád by som teda vysvetlil, že učitelia tieto "maličkosti" vidia inak, keďže sú v prípade nejakého problému za to zodpovední, a že to nie sú ojedinelé veci, ale nepretržitý prúd problémov, jeden za druhým. A to som nerobil žiaden dozor, prišiel som iba ako hosť. A po tejto skúsenosti by ma na dozor ani nikto nenahovoril. Takže ak budete nabudúce zháňať dozor, a náhodou sa stane, že nezoženiete žiadneho dobrovoľníka, aby ste vedeli, prečo. Je to ďalšia situácia, keď na nevhodné správanie niekoľkých môžu doplatiť všetci. Ak bude teda najbližšia diskotéka zakázaná, a niekto napíše na blog urazený článok o tom, ako sa niekdajšie vymoženosti našej školy postupne strácajú, skúste sa k tomu postaviť menej alibisticky, a navrhnite konkrétne kroky, čo ste ochotní urobiť vy, aby sa podobné nepríjemnosti neopakovali. Mohli by ste napríklad posilniť dozory pri oknách dobrovoľníkmi z vlastných radov. Nemusíte tam stáť po celý čas, rozdeľte si to na smeny. Ak sa vám nechce, tak prosím akceptujte, že ani učiteľom sa nechce. Ak sa budete iba prizerať, a prípadne zabávať na tom, ako sa niekoľkým chytrákom podarilo vybabrať s dozorom, buďte pripravený znášať dôsledky. V blogovej diskusii, ktorú som spomínal na začiatku článku, to diskutér s prezývkou "jvi" vystihol takto:
A k tomu už nemám čo dodať. 1 Zamykanie tried cez veľkú prestávku malo aj ďalší dôvod. Niektorí žiaci sa na začiatku veľkej prestávky skrývali na záchode, aby nemuseli ísť von, a keď dozor opustil poschodie, vrátili sa do tried. |
Viliam Búr [sk] domáca stránka (feed) viliam@bur.sk ICQ: 133571943 Blog: JavaScript pre začiatočníkov (3) JavaScript pre začiatočníkov (2) Linky: Sponzorované odkazy: |