Lekcia šoférovania

Článok je prekladom anglického originálu The Driving Lesson zo stránky Scény z bojiska.

Nedávno som mal lekciu v autoškole. Roky učenia mi pomohli pochopiť, ako byť vnímavým a dychtivým študentom.

„Ahoj, Andrej. Máš lekciu.“

„Hej, viem.“

„Čakal som vonku desať minút.“

„Hej, viem.“

„Tak prečo si nevyšiel?“

„Nechcelo sa mi.“

„Tak mi budeš musieť zaplatiť aj za ten čas, čo som čakal vonku.“

„Čože? To mám platiť za NIČ?!“

„Myslím, že je to správne, keď si ma nechal čakať.“

„Rasista!“

(Ideme k autu.)

„Dobre, začnime. Najprv... Andrej?“

„Čo zase?“

„Prečo si si sadol na zadné sedadlo?“

„Mne sa tu páči. Lepšie vidím na cestu.“

„Pozri, na zadnom sedadle auta sa nikdy nenaučíš šoférovať.“

„Prečo musím vždy sedieť vpredu? Môj posledný inštruktor ma nechal sedieť vzadu. A nechal ma šoférovať hocijakou rýchlosťou, ako sa mi chcelo. To bol dobrý učiteľ.“

„Proste choď dopredu.“

(Čaká.)

„No tak.“

„Už idem dopredu.“

(Čaká ďalej.)

„Takto nemôžeš sedieť.“

„Mne sa takto lepšie šoféruje. Nemôžem poriadne šoférovať, keď sedím tvárou k prednému sklu.“

„Obávam sa, že musíš sedieť tvárou k prednému sklu. A sadni si tak, aby si sa mohol pripásať. A nedočiahneš nohami na pedále, ak ti budú trčať z okna. Takže, čo musíš urobiť predtým, ako naštartuješ?“

„Ja neviem. Ty si inštruktor, ty mi povedz.“

„Nuž, najprv potrebuješ skontrolovať, či je všetko v poriadku. Musíš sa pozrieť, či má auto zaradený neutrál, a či je zatiahnutá ručná brzda.“

„Prečo to musíme robiť na každej lekcii?“

„Pretože to musíš vedieť urobiť pri skúške.“

„Čože? Musím robiť skúšku?“

„Áno... musíš urobiť skúšku, aby si dostal vodičský preukaz.“

„Bude to tvoja chyba, ak neurobím skúšku.“

„Keby si už prosím naštartoval...“

„Však štartujem.“

(Čaká.)

„Tak zapni zapaľovanie, prosím.“

„Už zapínam zapaľovanie.“

„Teraz si nastav zrkadlá.“

(Čaká.)

„Povedal som, teraz si nastav zrkadlá.“

(Čaká.)

„Andrej, počúvaš ma? ANDREJ!“

„Čo je?“

„Môžeš si prosím zložiť tie slúchadlá?“

„Prečo? Vadí to niekomu?“

„Musíš počúvať moje inštrukcie.“

„Môj predchádzajúci inštruktor ma nechal počúvať hudbu. Pomáha mi to sústrediť sa.“

„Pozri, mne je jedno, čo robil tvoj predchádzajúci inštruktor. Musíme to robiť bezpečne.“

„To je bezpečné. Takto sa viac naučím.“

(Ustupujem, vyberám si slúchadlá, niekoľko minút vypínam svoj iPod.)

„Dobre, sme pripravení ísť. Nezabudni sa pozrieť do všetkých zrkadiel a z okna, skôr ako sa rozbehneš.“

„To je nuda. Nemôžeš to robiť zaujímavejšie?“

„Nerozumiem, čo myslíš.“

„No, nemohli by sme raz mať aj zábavnú hodinu, že by sme si proste urobili voľno?“

„Nie.“

„Môžem ísť na záchod?“

(Po ďalšej krátkej výmene názorov sa rozbiehame.)

„To bolo dobre, teraz zaraď rýchlosť. Nie. Nie takto.“

„Ale mne sa to tak páči. Je to lepšie.“

„Pozri, rýchlosť sa správne zaraďuje rukou, nie kolenom, jasné?“

„Ale mne sa to tak viac páči.“

(O chvíľku neskôr.)

„Dobre, stačilo. Prosím vystúp. Musím ukončiť lekciu.“

„Čože? Však sme jazdili iba desať minút.“

„Obávam sa, že musím ukončiť lekciu z bezpečnostných dôvodov.“

„Čože? Šoféroval som celkom dobre. Však si povedal, že šoférujem celkom dobre. Šoféroval som celou cestou až k obchodu.“

„Chvíľku si šoféroval celkom dobre, ale teraz nehovorím o tom.“

„Tak prečo musím prestať šoférovať? Šoféroval som celou cestou až k obchodu.“

„Prosím, proste vystúp z auta.“

„Prečo chceš, aby som vystúpil z auta, keď som šoféroval celou cestou? Pozri, aká dlhá je tá cesta. Celú som ju prešiel, a teraz ma nútiš vystúpiť z auta. Len tak pre NIČ.“

„Pozri, to nesúvisí s tým, ako ďaleko si prešiel. Žiadam ťa, aby si vystúpil z auta kvôli tomu, čo si práve urobil.“

„Neurobil som NIČ. Nútiš ma prestať šoférovať pre NIČ.“

„Končím túto lekciu, pretože si myslím, že nie je bezpečné, aby si šoféroval po tom, čo si práve urobil.“

„Čo také som urobil?“

„Zložil si ruky z volantu, aby si zdvihol telefón.“

„A to ho mám akože ignorovať?“

„Áno. Dokonca by si ho ani nemal mať zapnutý počas autoškoly.“

„Ale to bola moja mama.“

„Nezaujíma ma, kto to bol.“

„Si o ničom inštruktor. Bude to tvoja chyba, ak neurobím skúšku. Neznášam tieto lekcie.“

(Po ďalšej päťminútovej hádke vystupujem z vozidla.)

„Dovidenia, Andrej.“

„Tak o týždeň, v rovnakom čase?“

Prekladateľov komentár: Myslím si, že slovenský učiteľ ihneď pochopí, čo tým chcel autor povedať. Pre ostatných dodávam, že hoci je tento článok vtipnou hyperbolou (dospelý človek by sa takto v autoškole zrejme nesprával), mnohí žiaci na našich školách sa správajú presne takto. Kultúrne rozdiely sú minimálne. Keby článok nepísal britský, ale slovenský učiteľ, vynechal by poznámku o rasizme a namiesto toho by doplnil pohŕdavú poznámku, že študent má doma omnoho drahšie a teda lepšie auto, než je inštruktorova rachotina. (Študent by sa stále sťažoval za to, že musí jazdiť na takom lacnom aute a zdôvodňoval by tým všetky svoje problémy, napríklad to, že si nevšíma dopravné značky pri ceste.) Zvyšok by mohol ponechať bezo zmeny.