Zlý chlapec

Článok je prekladom anglického originálu The Naughty Boy zo stránky Scény z bojiska.

Malcolm začal hodinu vyhlásením, že nemôže prísť do učebne, pretože v škole sú jednosmerné chodby. Potom sa pokúsil priviesť na hodinu kamaráta (ktorý nechodí do mojej triedy). Potom, keďže vedel, že nedovolím študentom vstupovať do triedy s čiapkou na hlave, vyhlásil, že nemôže prísť na hodinu, pretože si čiapku nezloží. Po čase ho to začalo nudiť, prišiel správne oblečený, sadol si, a správal sa slušne asi desať minút, než verejne oznámil celej miestnosti, že dnešné učivo, fyzika ako taká a moja osoba sme „totálne sračky“. Keďže na to nedostal žiadnu reakciu, opýtal sa ma, ako má vypracovať úlohu, keď nevie čítať. Opýtal som sa ho, či vôbec nevie čítať a odpovedal: „áno“. Povedal som mu, že s tým ja nič nemôžem robiť, že to nie je moja práca a nech ma prosím prestane prerušovať. V tom okamihu Malcolm stratil trpezlivosť a začal sa ma vážne pokúšať vyprovokovať do konfrontácie slovami (na ktoré som ja ani nikto iný nereagoval):

že dnes napriek môjmu príkazu nezostane po škole;

že ak preňho prídem, zdrhne mi;

že kvôli mne po škole aj tak nezostane, nikdy;

že odchádza, pretože „sú to aj tak sračky“;

povedal niečo urážlivé o mojej mame a hadici, čomu som nerozumel;

hádzal po mne nejaké tlačivá, že má zostať po škole;

povedal mi, aby som šiel vyfajčiť svojej babke ľavé chlpaté vajce, čo ma dosť rozrušilo, keďže moja stará mama, ku ktorej som mal veľmi blízky vzťah, nedávno zomrela;

Malcom opustil miestosť bez môjho povolenia.

z databázy menežmentu správania na Stafford Grove School

Ľudia, ktorí nikdy neučili a stále vnímajú vzdelávanie detskými očami, si často predstavujú, že najväčším problémom pre učiteľov sú mohutné brutálne staršie deti. To preto, lebo takéto deti predstavujú najväčší problém pre žiakov, ktorých šikanujú a zastrašujú. Pre starších ľudí môže byť problémom, že na dieťa, ktoré je dosť veľké na to, aby vrátilo úder, nemožno použiť (neformálny) telesný trest. Avšak z pohľadu učiteľov tie najhoršie, najrozvratnejšie deti vôbec nevyzerajú takto. Väčším problémom je „Jordan“.

Jordan je mladší žiak. Až bude starší, bude s ním menej problémov, pretože asi v polovici deviatej triedy prestane navštevovať školu. Je na svoj vek podpriemerne vysoký a hoci má rád šport, nijako v ňom nevyniká. Možno je nejaký psychologický dôvod, prečo práve nižšie deti bývajú tie najbláznivejšie; možno si nedostatok telesnej výšky kompenzujú tým, že sa snažia získať moc nad druhými pomocou svojho správania.

Jordanova schopnosť písať je na jeho vek zaostalá, hoci pri rozhovore nevyzerá o nič menej výrečný alebo inteligentný, ba možno je chytrejší ako iní študenti v jeho veku. Občas to vedie k domnienkam, že má nejakú poruchu učenia, asi dyslexiu. Ale keďže ho ešte nikto nikdy nevidel pokúšať sa čokoľvek naučiť, zdá sa logické, že jeho slabé schopnosti písania majú koreň v skutočnosti, že odmietal spolupracovať so svojimi učiteľmi na základnej škole viacmenej rovnako ako na gymnáziu. Občas nejaký iniciatívny špeciálny asistent navrhne, že potrebuje osobitnú pomoc s písaním a bude mu chodiť asistovať na hodiny alebo ho odvolá z hodiny, aby s ním pracoval v malej skupine alebo individuálne. Asi tak týždeň si Jordan bude užívať výnimočnú pozornosť, potom ho to začne nudiť a začne asistentovi nadávať, odmietne chodiť na jeho špeciálne hodiny, prípadne sa na nich začne správať príšerne. O pár týždňov neskôr špeciálny asistent zistí, že jeho pomoc je súrne potrebná niekde inde, hoci ostatným zamestnancom školy bude naďalej hovoriť, že s Jordanom „má dobrý vzťah“.

Každé dieťa v danom ročníku vie, kto je to Jordan, a preto má postavenie celebrity. Jordan zvyčajne prichádza na hodiny neskoro ohlasovaný zvukmi behania a vrieskania, a zhasínaním svetiel na chodbe. Keď vchádza, možno ešte stále beží a nepochybne stále vrieska. Možno vrieska nadávky na druhého žiaka. Možno vrieska na učiteľa „potrebujem pero“. Možno vrieska náhodné slová ako „pečená fazuľa“ alebo „bodkované zelené“. Očakáva, že trieda aj učiteľ prerušia prácu a budú mu venovať pozornosť. Ak to nejaký študent neurobí, možno ho kvôli tomu začne šikanovať. Ak to neurobí učiteľ, rozhodne sa, že tento učiteľ nie je „v pohode“, čo znamená, že mu bude v budúcnosti viac nadávať a vyrušovať ho. Prvých desať minút hodiny je kritických. Vtedy sa učiteľ rozhoduje, či Jordan môže dnes zostať na hodine. Zisťuje, či dokáže s triedou komunikovať bez toho, aby ho Jordan vyrušoval. Je lepšie na tento experiment nevyužívať hlavnú vysvetľovaciu časť hodiny, takže zvyčajne sa v tomto bode hodiny začne kontrolovať dochádzka alebo opakovať učivo z predchádzajúcej hodiny. Učiteľovou najväčšou obavou je, že začne hlavnú časť hodiny tesne pred Jordanovým príchodom, a jeho následné správanie spôsobí, že nikto nebude dávať pozor. Keď je zlý deň, začne bezduchými otázkami, a po upozornení sa pokúsi urobiť svoje vyrušovanie zmysluplnejším – začne si pýtať pomôcky, sťažovať sa na ostatné deti, pýtať sa na veci ohľadom práce – čím si zabezpečí, že keď sa učiteľ pokúsi zastaviť jeho vyrušovanie, môže sa s ním začať hádať. Hádka začína vysvetľovaním, prečo by sa jeho správanie malo tolerovať a končí zhodnotením učiteľových pedagogických schopností, osobnej hygieny a sexuálnej orientácie.

Jordanov otec nežije s ním, ani s jeho dvanástimi súrodencami. Jeho matka často chodieva do školy (najmä neohlásene, aby sa posťažovala na šikovanie jej syna zo strany učiteľského zboru alebo jeho najlepšieho kamaráta) a ochotne mu vysvetlí, ako by sa mal správať; ani slovom však nenaznačí trest v prípade, že sa tak správať nebude. Ďalej vysvetlí učiteľovi, že Jordan má nejaký nediagnostikovaný problém so správaním, a že doma sa tiež správa veľmi zle. Bude rozprávať celé hodiny o Jordanovi a jeho bratoch, a o ich rozličných ťažkostiach so školou a sociálnymi inštitúciami. Príležitostne spomenie, že chce Jordana preložiť na inú školu.

To sa ale nikdy nestane.

Každá škola má takéhoto Jordana. Problémové školy majú takýchto Jordanov aj dvadsať alebo viac. Kedysi mohli takíto študenti skončiť v osobitnej škole. V dnešných osvietených dňoch Inklúzie sa také stať nemôže, a Jordan tu vydrží dovtedy, než si nájde nejaké hobby (kradnutie áut, predaj drog), ktoré ho odpúta od štúdia.